Víťazstvo nad Besiktasom utkvie v pamäti viac, ako istanbulské atrakcie

10.11.2015

O senzačnom víťazstve Piešťanských Čajky nad Besiktasom Istanbul ste sa už dočítali kadečo. V nasledujúcich riadkoch sa Vám budem snažiť aspoň čiastočne priblížiť aké radosti i starosti prežívala výprava piešťanských basketbalistiek v „perle orientu“ – Istanbule.

 

Prvý dojem z Istanbulu? Chaos.

Let z Viedne do Istanbulu prebehol bez problémov. Keďže sme leteli s nizkorozpočtovou spoločnosťou priestor v lietadle nebol práve najväčší. Zvlášť keď ste basketbalistka. Dievčatá sa síce troška potlačili, ale tie dve hodiny to statočne vydržali. Prvý dojem z po východe z príletovej haly? Chaos. Medzi tým množstvom ľudí, taxíkov, autobusov sa asi po desiatich minútach čakania zjavil ten náš. To sme ešte nevedeli čo nás o pár minút neskôr čaká. Ale o tom až za chvíľku. Desať rovnako oblačených dievčat vzbudilo záujem aj u iných turistov a jeden sa pri nás aj pristavil. Po úvodných vetách lámanou angličtinou sme zistili, že to samozrejme nemôže byť nikto iný než Slovák. Aký šport hráte? Odkiaľ ste? Čo tu robíte? Keď sme mu povedali, že baby idú hrať EuroCup s Besiktasom, tak len zakrútil hlavou a neveriac vo víťazstvo poprial veľa šťastia. Keď si náhodou prečítal o deň neskôr výsledok, zostal určite prekvapený. 

 

Ako sme navigovali tureckého šoféra po Istanbule

Veľký zážitok nastal hneď po tom, čo sme nasadli do autobusu a šofér sa vybral na strastiplnú cestu do hotela. Po pár kilometroch jazdy začala premávka hustnúť a o chvíľu bola päťprúdová výpadovka totálne upchatá. A tak sme sa posúvali kúsok po kúsku a nechápajúc obdivovali, čo všetko je na cestách možné. Náladu nám na chvíľu vylepšili obchodníci, ktorí si to so svojim tovarom v rukách brázdili pomedzi autá a ponúkali šoférom svoj tovar (hladným arabský chlieb, domov meškajúcim manželom kyticu,...). V diaľke sme zrazu uvideli nápis nášho hotela a tak si všetci vydýchli, že tam konečne budeme. Radosť bola predčasná. Šofér zrejme išiel do hotela prvýkrát, ako my a odbočku k nemu, ako inak prešiel. Po chvíli si uvedomil, že zrejme spravil chybu a začal byť nervózny. Po pár minútach odstavil autobus uprostred križovatky, otvoril dvere a na pár minút odišiel. My sme len nechápajúc pozerali na seba a už sme chceli pasovať tímového maséra za nového vodiča. Turek sa však našťastie vrátil a pokračoval v jazde. Nevedno kam. To nám nedalo, využili sme naše smartphony a zapli sme mu navigáciu. Hoci nerozumel ani slovo po anglicky, spoločnými silami sme ho donavigovali až k hotelu, no zabralo nám to ďalšiu hodinu a pol. Trénerom to narušilo plány s večerným tréningom, no ako sa neskôr ukázalo, dievčatá to vôbec nerozhodilo. 

 

Šťastie priniesla istanbulská Čajka

Ubytovaní sme boli v krásnom hoteli, kde bolo o zázemie skutočne výborne postarané. Z hotela bol navyše krásny výhľad na celý Istanbul. Pri raňajkách na 18. poschodí hotela, sa udial zaujímavý moment. Na parapet veľkého okna, pri ktorom sme sedeli priletela istanbulská Čajka. Ja, ktorý som na podobné veci poverčivý som to bral, ako znamenie večerného víťazstva Piešťanských Čajok. Môžete ma mať za blázna, no podobným veciam niekedy verím a ono to tak nakoniec aj bolo. 

 

V sieni slávy Besiktasu majú miesto aj hviezdy NBA

Pri ceste na raňajší tréning predviedol náš šofér ďalšie zo svojich jazdeckých schopností. Do haly zrejme išiel tiež prvý raz a tak nás povodil po rôznych zákutiach štvrti Besiktas, kde by malo problém manévrovať i osobné auto. Jednosmerky, zákazy, oproti idúce autá... To mu zjavne nič nehovorilo. Trénerom sa miestami dvíhal adrenalín, že nestihnú tréning, no všetko dobre dopadlo. Besiktas aréna, kde mali Čajky hrať bola staršia, no viac-menej bez problémov. Náhodou sme natrafili aj na klubové múzeum, kde boli vystavené všetky trofeje, rôzne spomienkové fotografie, dresy. Už len početnosť trofejí dokazovala, aký je Besiktas úspešný klub. Najväčšou pýchou klub je vitrína so štyrmi trofejami zo sezóny 2011/2012, kedy Besiktas ovládol každú súťaž, v ktorej štartoval. Svoje miesto v klubovej sieni slávy mali aj dve bývalé hviezdy NBA Allan Iverson a Deron Williams.  

 

Búrlivá turecká atmosféra sa nekonala

O samotnom priebehu zápasu a ohlasoch od hráčok sa môžete dočítať v iných článkoch. Za seba len môžem povedať, že víťazstvo na palubovke takého tímu, ako je Besiktas je veľké víťazstvo a možno ho ani teraz ešte nevieme doceniť. Výkon Čajok na mňa jednoducho spravil veľký dojem a dúfam, že to nebol posledný takýto zážitok. Čo ma trošku zarazilo bola atmosféra v aréne. Absolútne ticho, dokopy asi 30 prihliadajúcich divákov, ktorých strážilo vyše 50 policajtov. Z tribún bolo počuť, akurát jedného podguráženého „asistenta“ trénera, ktorý všetko komentoval a radil trénerom domácich na diaľku. Čajky sa však dokázali koncentrovať a ako priznala Zuzana Pilátová, vytvorili si vlastnú atmosféru na striedačke a povzbudzovali sa medzi sebou. 

 

Čajky na titulnej strane FIBA Europe

Historické víťazstvo Čajok nad Besiktasom vzbudilo rozruch. Neznámy tím z malých Piešťan, zdolal turecký gigant s neporovnateľnou históriou a rozpočtom. Výhra Čajok mala taký ohlas, že sa reportáž o zápase objavila aj na titulnej strane FIBA Európskeho pohára. Tam označujú výkon Čajok za historický a nezabudnuteľný a takisto vyzdvihli aj tímový výkon, ktorý zatienil aj individuálne predstavenie najväčšej hviezdy Besiktasu Cappie Pondexter. Pekná reklama nie? 

 

Víťazstvo utkvie v pamäti viac, ako istanbulské pamätihodnosti

Kvôli nabitému programu sme z Istanbuli nestihli vidieť prakticky nič. Okrem „sightseeing tour“ s bláznivým vodičom, nebolo na viac čas a tak sme videli z prevažnej časti len štvrť Besiktas. Tá je najmodernejšou časťou Istanbulu a dá sa povedať, že je to také mesto v meste. Rozlohou by som ju prirovnal k Bratislave. Popravde, vôbec som si nepripadal ako v orientálnom meste. Moderné budovy, mrakodrapy, obchodné centrá, špičkové hoteli...Verím však, že starobylé centrum je určite nádherné, snáď ho uvidím niekedy nabudúce. Zaujal ma hlavne turecký patriotizmus. Vo veľa oknách bolo vidieť turecké vlajky, či zástavy obľúbených športových klubov. Hoci sme boli v štvrti Besiktas, často bolo vidieť vlajky Fenerbahce, či Galatasarayu. To ma prekvapilo. Neviem si predstaviť, že by mal niekto v Trnave vyvesenú zástavu Slovana... Ťažko sa teda píše niečo bližšie postrehoch z Istanbulu, keďže sme toho príliš veľa nevideli, no kvôli spoznávaniu pamiatok sme tam neboli. Víťazstvo nad Besiktasom aj tak utkvie v pamäti viac, ako Hagia Sofia.

 

T. Horký

 

 

Reklama