Výprava Piešťanských Čajok zažila v Adane „echt“ Turecko

09.12.2015

O skvelom víťazstve Piešťanských Čajky v tureckej Adane sa môžete dočítať na strane 24. V nasledujúcich riadkoch sa Vám budem snažiť aspoň čiastočne priblížiť aké radosti i starosti prežívala výprava piešťanských basketbalistiek v piatom najväčšom meste Turecka - Adane.

Vietor takmer spôsobil morskú nemoc v lietadle

Viacerí z výpravy zrejme mali pred odletom do Adany rešpekt. Predsa len, situácia v Turecku nie je v súčasnosti práve najružovejšia, zvlášť keď Adana leží neďaleko Sýrie. Napokon boli všetky starosti zbytočné. Do Adany sme odlietali z Viedne s prestupom v Istanbule. Keďže v utorok fúkal silný vietor, už po nástupe na palubu sme si pripadali, ako na katamarane. Lietadlo sa kymácalo zo strany na stranu a nebolo ďaleko, aby sme chytili "morskú nemoc". Pilot však zachoval kľud Angličana a celý let zvládol bez problémov. Po prestupe v Istanbule sme takmer ďalšie dve hodiny leteli do Adany. Už pri východe z tamojšieho letiska nám bolo jasné, že toto zrejme bude iné Turecko, ako sme naposledy videli v Istanbule. Po vyjdení z príletovej haly sme boli opäť stredobodom pozornosti miestnych obyvateľov a rôzne indivíduá si nás premeriavali od hlavy k pätám. Turistov totiž do Adany v priebehu roka príliš nezablúdi. Našťastie prišiel autobus včas a na prekvapenie všetkých, trafil bez problémov aj do hotela.


Turek kričal: Hološkoooooooo!

Skvelé meno Piešťanom i celému Slovensku spravil v Turecku futbalista Filip Hološko. Pri diskusii so zriadencom adanského klubu sme sa rozprávali aj o futbale a prišla reč aj na Filipa. Mali ste vidieť, ako sa chalanisko rozžiaril. Hneď začal skandovať nejaký pokrik, ktorý Filipovi skandovali davy fanúšikov Besiktasu Istanbul. Pamätal si viaceré gólové momenty a na jeho adresu vravel len slová chvály. Keď mu došlo, že vlastne pochádza z rovnakého mesta ako Piešťanské Čajky, neveril vlastným ušiam.


Tifosi vytvorili pravé turecké peklo

Hoci športovou jednotkou v Adane je futbal, svoju pozornosť u verejnosti má aj basketbal. Pre mňa osobne bolo prekvapivé, že po celej Adane bolo vidieť bilboardy s pozvánkou na zápas s Čajkami. Ten sa hral v staršej, no útulnej hale. Domáci funkcionári nám prezradili, že bežne na zápasy Adany chodí tak 100-200 fanúšikov, ale že my máme šťastie a zažijeme pravú tureckú atmosféru. A bolo tomu tak. Pred zápasom Čajok sa na vedľajšom futbalovom štadióne hral súboj tureckého pohára, ktorý skončil tesne pred začiatkom basketbalu. Futbaloví tifosi sa tak presunuli do basketbalovej haly a vytvorili ozaj skvelú atmosféru. Navyše kotol Turkov bol práve pri lavičke Čajok a ich chorály miestami naháňali až zimomriavky. Hoci bol zápas veľmi vyhrotený, fanúšikovia ukázali športový charakter a pri odchode do šatní babám zatlieskali. Za to dávam klobúk dole.


Ako sme spoznávali zaujímavosti Adany

Tentoraz bol program výpravy Čajok v Adane časovo voľnejší a tak vyšiel aj trošku čas na spoznávanie zaujímavostí tohto piateho najväčšieho mesta v Turecku. Vo štvrtok sme sa s chlapmi z realizačného tímu vybrali na krátku prechádzku. Svojím čarom na nás zapôsobilo množstvo typických malých obchodíkov s rôznym tovarom. Zlato, galantérie, mydlá, milión druhov sladkostí a samozrejme kebaby a iné turecké dobroty. Dostali sme sa až k rieke Seyhan. Hneď nás zaujal kamenný most z druhého storočia aj obrovská mešita. Tá je vraj treťou najväčšou na svete a je dominantou Adany. Z vonka bola ozaj krásnou stavbou a určite aj z vnútra. Tam sme sa však neodvážili vkročiť. Pravidlá Islamu sme pocítili na vlastnej koži najmä ráno o piatej, keď nás Azán svojim kvílením pravidelne zobudil. S masérom Majkom sme potom dostali chuť koštovať niečo lokálne. Tak sme chtiac-nechtiac vliezli asi do najväčšieho pajzlu v Adane s názvom Naz Café. Ešte, že to nebolo Nazi Café. Tam teda turista zrejme nikdy nevkročil. Majiteľ a čašník v jednej osobe nás však ochotne obsluhoval a typická turecká káva i čaj s vodnou fajkou boli v atmosfére tohto podniku zážitkom. Keď nám vyhladlo, išli sme vyskúšať tradičný adanský kebap, ktorý je miestnou špecialitou. V ďalšej zapadnutej reštaurácii nás jeden z mála hovoriacich domácich kráľovsky hostil a pri pohľade na smiešnu sumu pri platení, sme len neveriacky krútili hlavami. O deň neskôr sme sa zasa taxíkom vybrali do kampusu Cukurova University. Nádherné študentské mestečko s približne 40 tisíc študentmi sa týčilo na kopci s krásnym výhľadom na jazero s azúrovou vodou. Radosť študovať na takom mieste.


Meškanie lietadla spôsobilo menšie komplikácie

Keď už mali dievčatá víťazstvo vo vrecku a spokojní sme odchádzali domov, prišla menšia komplikácia. Lietadlo z Adany do Istanbulu meškalo viac ako hodinu a pol a tak sme nestíhali druhý let z Istanbulu do Viedne. Asistentka leteckej spoločnosti tak prišla so správou, že lietadlo do Istanbulu síce poletí neskôr, no do Viedne poletíme až v piatok ráno. Nikoho to príliš nepotešilo, navyše dievčatá hrali už v sobotu ďalší ťažký zápas s Good Angels Košice a každá hodina regenerácie sa počítala. Nič sa nedalo robiť a museli sme prespať v Istanbule. Mysleli sme si, že hotel sa bude nachádzať niekde v blízkosti letiska, opak bol však pravdou. Natlačení v mikrobuse sme sa trmácali pol hodinu, tentoraz našťastie plynulej jazdy smerom do centra Istanbulu. Viacerí sme mali Deja Vu z poslednej skúsenosti so zápchami. Našťastie všetko dobre dopadlo, vyspali sme sa a v skorých ranných hodinách sme nabrali smer Viedeň.

 

 T. Horký

 

 

Reklama