Už v reprezentačnom drese si zamilovala logo Čajok. Herminjard si pôsobenie v Čajkách pochvaľuje
Už v reprezentačnom drese si zamilovala logo Čajok. Herminjard si pôsobenie v Čajkách pochvaľuje
Prvýkrát vo svojej kariére sa rozhodla basketbalovo odísť z Francúzska a hneď má pred sebou veľké výzvy. Jedna z letných posíl Piešťanských Čajok, reprezentantka Švajčiarska Evita Herminjard, sa v rozhovore rozrozprávala o tom, čo ju prilákalo do kúpeľného mesta, ako si zvykla na nové prostredie a čo všetko chce v najbližšom období dosiahnuť.
Niektorí fanúšikovia zbystrili pozornosť pri správe, že 25-ročná basketbalistka si na seba oblečie bielo-modrý dres Čajok. V Piešťanoch ju už mali možnosť prednedávnom vidieť, vo februári robila starosti slovenskej obrane ako členka reprezentačného tímu Švajčiarska. Po 8 rokoch pôsobenia vo Francúzsku si povedala, že je čas na zmenu.
„Pamätám si, ako som hovorila spoluhráčkam z reprezentácie, že milujem logo Čajok. Hneď som cítila dobrú atmosféru v hale. Vždy som chcela hrať v zahraničí, nemyslím tým vo Švajčiarsku alebo Francúzsku. Myslím si, že táto skúsenosť mi môže dať veľa a priniesť len pozitíva. Je to zmena, spoznávať odlišnú kultúru a mentalitu. Keď som sa navyše dozvedela o možnosti zahrať si Eurocup, tak som dlho neváhala. Cítila som, že to bol správny čas na to, aby som vyšla z komfortnej zóny,“ vrátila sa Herminjard k prvej skúsenosti s Piešťanmi a prezradila, prečo sa sem rozhodla prísť.
Zaujímavosťou v jej kariére je fakt, že síce je reprezentantkou Švajčiarska, ale vo svojej rodnej krajine nehrala nikdy v žiadnom klube. „Keď som mala 13 rokov, tak som išla do tréningového centra vo Francúzsku. Vždy som chcela byť basketbalistkou, čiže ak by som zostala vo Švajčiarsku, tak by som nebola v najlepšej pozícii dosiahnuť na môj cieľ. Vo Francúzsku sa investuje mnoho peňazí, takže som tam išla splniť si môj sen,“ vysvetľuje hráčka Piešťan.
Hneď v úvode svojej profesionálnej kariéry dostala najlepšiu možnú mentorku, v Lyone bola hlavnou trénerkou slávna Marina Maljkovičová, aktuálna víťazka Euroligy. „Užila som si pôsobenie pod touto trénerkou. Je veľmi charizmatická, nepotrebovala zvyšovať hlas na to, aby sme ju rešpektovali alebo jej rozumeli. Tréningy rozhodne neboli jednoduché, ale naučil som sa disciplíne. Bola prvou trénerkou, ktorá mi dala dôveru a už vo veku 17 rokov som mohla hrať za A-tím. Čo sa mi na nej najviac páčilo, že nebrala ohľad na status alebo vek, ak ste boli dobrá na palubovke, tak ste zostali. Som jej vďačná za to, čo mi odovzdala a je dôležitou trénerkou v mojej kariére,“ prezradila 25-ročná basketbalistka.
Vo Francúzsku si zahrala ešte za Montbrison, Aulnoye-Aymeries a naposledy za Champagne Basket Femenin. Teraz má pred sebou najväčšiu výzvu, nielenže prvýkrát opustila Francúzsko, ale premiérovo si zahrá medzinárodné súťaže – Eurocup, Alpsko-jadranský pohár a k tomu všetkému zabojuje s Čajkami na Federálnom pohári.
„Prvá vec, pre ktorú som sa rozhodla pre Piešťany, bol Eurocup. Je to obrovská šanca zahrať si na takej úrovni a veľká výzva. Chcem ukázať, že tomuto tímu môžem pomôcť. O klube som počula len dobré veci, že ku všetkému pristupuje seriózne a profesionálne. Keď som videla nedávne výsledky, tak chceme získať tituly aj ja! Cieľom je vyhrať čo najviac zápasov a vo všetkých súťažiach sa dostať do najďalej. Je to odmena zahrať si toľko rôznych súťaží,“ myslí si Herminjard.
Ako si po niekoľkých týždňoch zvykla na nové prostredie, spoluhráčky, kultúru a krajinu? „Všetko je super, v klube je všetko zabezpečené tak, že sa sústredíte len na basketbal. Piešťany sú profesionálnym a zároveň rodinným klubom. Na tréningoch sme sa zabavili a začiatok bol pozitívny. Stále ešte neviem veľmi dobre po anglicky, takže občas je trochu komplikované komunikovať, ale moje spoluhráčky sú vždy nápomocné. Slovenská kultúra je od tej mojej veľmi odlišná, ale už som sa aklimatizovala. Piešťany sú veľmi pokojným, upokojujúcim a najmä pekným mestom. Som šťastná, že tu môžem byť,“ odpovedala rozohrávačka Čajok.
Okrem tradičného „päťkového“ basketbalu, je Evita reprezentantkou Švajčiarska aj v trojkovej verzii tohto športu. „Je to stále pre mňa dôležitá vec, reprezentovať krajinu v 3×3 basketbale. Ak dostaneme možnosť, tak radi by sme sa kvalifikovali na budúcoročné olympijské hry v Paríži,“ prezradila Herminjard.
Foto: Lukáš Droppan
